x Hello!
Log in here to add your story.

Ako sa kedysi doručovali správy: analógovo, priamo a osobne / Rita Loiblová

01.01.1970 - 12.31.1980
Original language : German
Read in:

Až do 70. rokov minulého storočia bolo bežné prinášať obyvateľom dediniek v rakúskom Burgenlande najnovšie obecné správy priamo pred dvere ich domu.

Touto úlohou boli poverení takzvaní dedinskí bubeníci, ktorých v regionálnom dialekte volali aj Kloarichter. Jedným z nich bol aj môj starý otec Andreas Kaufmann. Na fotografii má na sebe každodenné oblečenie: typický burgenlandský fürtuch (nazýval sa aj fiata), čo je zástera, ktorá sa hodila na rôzne účely.

Až do odchodu do dôchodku starý otec pracoval pre obec Lockenhaus. Okrem kopania hrobov na cintoríne či údržby obce bol aj dedinským bubeníkom. Chodieval po obci na bicykli, na ktorom sa vždy odviezol tam, kam bolo práve treba. Priamo na mieste potom začal bubnovať, čím pritiahol pozornosť ľudí, ktorí povychádzali z domov. Potom predniesol dôležité obecné oznamy, pričom vždy začínal slovami: „Na známosť sa dáva, že...“.

Takto ľudí informoval napríklad o tom, že vodáreň pre údržbové práce preruší dodávku vody alebo že niektoré ulice budú načas uzavreté. Oznamy uzavrel opäť bubnovaním. Andreas Kaufmann vykonával túto prácu až do konca 70. rokov. Vtedy začali vodárne a hasičské zbory využívať na informovanie obyvateľstva autá vybavené reproduktormi, ktoré medzi jednotlivými oznamami púšťali hlasnú hudbu, pri ktorej ľudia vychádzali z domov, aby si vypočuli, čo im chce obec oznámiť.

Dnes ľudia tieto informácie dostanú letákom do poštovej schránky alebo si ich pozrú na sociálnych sieťach. Osobný kontakt vymizol. Správy sa v dnešnej dobe síce šíria nepomerne rýchlejšie ako kedysi a dostanú sa k väčšiemu množstvu ľudí naraz, no ja si aj tak cením túto spomienku z detstva na bubnovanie môjho starého otca, ktoré sa rozliehalo po dedine.

Rita Loiblová / Lockenhaus, marec 2021

Až do 70. rokov minulého storočia bolo bežné prinášať obyvateľom dediniek v rakúskom Burgenlande najnovšie obecné správy priamo pred dvere ich domu.

Touto úlohou boli poverení takzvaní dedinskí bubeníci, ktorých v regionálnom dialekte volali aj Kloarichter. Jedným z nich bol aj môj starý otec Andreas Kaufmann. Na fotografii má na sebe každodenné oblečenie: typický burgenlandský fürtuch (nazýval sa aj fiata), čo je zástera, ktorá sa hodila na rôzne účely.

Až do odchodu do dôchodku starý otec pracoval pre obec Lockenhaus. Okrem kopania hrobov na cintoríne či údržby obce bol aj dedinským bubeníkom. Chodieval po obci na bicykli, na ktorom sa vždy odviezol tam, kam bolo práve treba. Priamo na mieste potom začal bubnovať, čím pritiahol pozornosť ľudí, ktorí povychádzali z domov. Potom predniesol dôležité obecné oznamy, pričom vždy začínal slovami: „Na známosť sa dáva, že...“.

Takto ľudí informoval napríklad o tom, že vodáreň pre údržbové práce preruší dodávku vody alebo že niektoré ulice budú načas uzavreté. Oznamy uzavrel opäť bubnovaním. Andreas Kaufmann vykonával túto prácu až do konca 70. rokov. Vtedy začali vodárne a hasičské zbory využívať na informovanie obyvateľstva autá vybavené reproduktormi, ktoré medzi jednotlivými oznamami púšťali hlasnú hudbu, pri ktorej ľudia vychádzali z domov, aby si vypočuli, čo im chce obec oznámiť.

Dnes ľudia tieto informácie dostanú letákom do poštovej schránky alebo si ich pozrú na sociálnych sieťach. Osobný kontakt vymizol. Správy sa v dnešnej dobe síce šíria nepomerne rýchlejšie ako kedysi a dostanú sa k väčšiemu množstvu ľudí naraz, no ja si aj tak cením túto spomienku z detstva na bubnovanie môjho starého otca, ktoré sa rozliehalo po dedine.

Rita Loiblová / Lockenhaus, marec 2021